Kopaničársky jarmek v krojoch

 V dnešnej uponáhľanej dobe prevláda konzumný spôsob života. Stačí sa pozrieť vôkol nás, či zájsť do najbližšieho nákupného centra. V nedeľu na pravé poludnie praská vo švíkoch. Namiesto toho, aby rodina sedela doma pri spoločnom nedeľnom obede, túla sa po obchodoch v snahe využiť sľubované výhody a zľavy. Konzumná spoločnosť nezmenila len spôsob života ľudí, ale i ich hodnoty, myslenie a správanie. Lásku, šťastie, spokojnú rodinu predbehli peniaze, majetok, či kariéra. Mnohí rezignovali na tradičné hodnoty. Ale predsa sa medzi nami nájdu ľudia, pre ktorých je v živote prvoradé zdravie, šťastie, rodina. I v súčasnej modernej dobe neprestali uznávať hodnoty, ktoré po stáročia budovali naši predkovia. Veď história je súčasťou každého z nás. A záleží len na nás, ako si ju budeme vážiť, ctiť a uchovávať.  Je v nej skryté bohatstvo a len múdry človek ho vie zúročiť. Spoznávanie histórie vlastnej rodiny, mesta, či národa by malo byť samozrejmosťou každého z nás. V mnohých z nás dozrel čas, keď pátrame po tom, ako žili naši prarodičia, ako bývali,  ako sa obliekali. Práve kroje sú typickým znakom daného regiónu.  Náš kopaničiarsky kraj bol vždy chudobný a skromnosť sa premietla i do odievania. Kroj bol jednoduchý, pričom uchovával staré prvky dedené po stáročia. V Starej Turej nemal takú silnú tradíciu ako na Myjave, či v Lubine. Donedávna mnohí Staroturianci ani nevedeli, ako staroturiansky kroj vyzerá. Iniciatívy sa ujala až pani Jitka Durcová. Žena, ktorá pochádza z neďalekej Moravy, ale náš podjavorinský kraj jej silne prirástol k srdcu. Začala pátrať po histórií, zhromažďovať prvé kúsky kroja. Jej zbierka, ak sa to tak vôbec  dá nazvať, sa postupne rozširovala. Podľa vzorov začala sama jednotlivé časti šiť. Nielen pre vlastnú potrebu, ale pre každého,  kto má chuť si tento odev obliecť. Podnietila zriaďovateľov folklórnych súborov, aby  vystupovali v krojoch. Vďaka nej sa kroj vrátil medzi Staroturiancov. Dom kultúry Javorina úzko spolupracuje s p. Durcovou pri organizovaní tradičných remeselných podujatí. I Kopaničársky jarmek, ktorý sa uskutočnil 21. októbra 2016, bol ďalším spoločným dielom. Jarmok bez krojov si už nevieme ani predstaviť. Tento deň popri všetkých povinnostiach, ktoré musíme  zabezpečiť, je pre nás sviatkom. Oblečieme sa do slávnostného staroturianskeho kroja, aby sme i takýmto spôsobom prezentovali našu kultúru. A Jitka, ako ju my familiárne oslovujeme, je obetavý, zlatý človek. Nezištne zapožičia kroje všetkým organizátorom a sama prichádza s ďalšími nápadmi, ako  kroj prezentovať . Najväčšiu radosť má vtedy, keď vidí v kroji deti. Či už v malej školičke tanca, alebo len tak pobehovať po jarmoku.  Ale i dospelí návštevníci majú možnosť obliecť sa do staroturianskeho kroja a odfotiť sa v našej izbičke tradičného bývania. Zostane im pamiatka na jarmok, ale hlavne na krásu našej kopaničiarskej histórie.  Desiatky kusov krojov, ktoré sú krásne prevoňané škrobom, zaplnia samostatnú miestnosť, aby boli k dispozícií záujemcom. A pani Jitka každého trpezlivo oblieka do tohto ľudového odevu, aby zážitok bol dokonalý. A po skončení jarmoku putujú naspäť do „folklórnej požičovne“ plné koše rukávcov, lajblíkov, kabátikov, nohavíc i košieľ, aby sa ich ujala pani Jitka a nastáva pranie, žehlenie, aby o pár dní bola pripravená kroje poskytnúť ďalším záujemcom.

Srdečnú atmosféru Kopaničárskeho jarmoku vytvárajú práve takí ľudia, ako je pani  Durcová. Prispievajú k tomu, že ľudia sa každoročne vracajú a radi zavítajú do izbičky, kde rozvoniavajú domáce koláčiky, vrava návštevníkov sa mieša s tónmi heligónky a vládne pokoj a pohoda.