Vagač Ján

Ján Vagač (? 1759 Stará Turá – ? 1835 ?), majiteľ mäsiarstva, obchodník s dobytkom, maslom a syrom, zakladateľ rodinnej bryndziarne v Detve, prvej a i najstaršej v celom Uhorsku, zakladateľ bryndziarskej dynastie Vagačovcov. Celé generácie rodiny sa venovali výrobe a predaju typického slovenského produktu z ovčieho syra – bryndze. Obchodnícky a podnikateľský duch bol silne zakotvený i v širšej rodine.   Manželka Anna, rod. Podhradská ( ? Stará Turá – asi 1835 Stará Turá), deti Eva, Ján Vagač dictus (zvaný) Racz, Eva, Michal, ? .

Počas sezóny príslušníci rodiny viac, ako polovicu roka žili v Detve a okolí. V tomto  období patrili Vagačovci k bohatým katolíckym obyvateľom mestečka. Boli poddanského pôvodu. Staroturiansky cintorín na Drahách stal sa miestom ich večného odpočinku. Ich staršie výpravné náhrobky tvoria osobitnú skupinu v ľavom hornom rohu cintorína. 

Zatiaľ nepoznáme, kde by mohol byť lokalizovaný rodný dom Jána Vagača. Základné vzdelanie získal v rodisku. Asi bol mäsiar - samouk.

Vieme, že bryndziarska rodina Vagačovcov bola rodinne spriaznená s bryndziarmi Molcovcami vo Zvolenskej Slatine, budúcimi bryndziarmi Valovičovcami a s rodom Wallovcov (súrodenci Ján Nepomuk a Teodor) v Starej Turej.

Popri obchodovaní s topeným maslom a s dobytkom často sa dostával na stredné Slovensko, i do mestečka Detva (je veľký predpoklad, že trasa presunu bola cez Hlohovec, Nitru a hore Pohroním). Usilovného a inteligentného Jána Vagača pri opakovaných návštevách-obchodoch razom spoznávali i miestni bačovia. Na mnohých salašoch prenocovával, spoznával ich ťažkú prácu. Hostili ho prevažne chlebíkom a ovčím syrom. Tento ho svojim vzhľadom, ale i chuťou zaujal. Keďže nebol trvanlivý, rozmýšľal, čo s ním robiť. Z ktorejsi cesty doniesol si domov niekoľko bochníkov na pokusy. Hnietol, solil, prevaľkával. Konečne po mnohých, mnohých pokusoch dosiahol, čo chcel. Objavil technológiu výroby bryndze. Bol prvý, ktorý zaviedol r. 1787 jej manufaktúrnu výrobu. 

Ako sme uviedli, po ukončení sezóny pasenia oviec, navracal sa na zimu do svojho rodiska. Až neskôr sa Vagačovci presťahovali do Detvy. Ako podnikateľ celý život konal čestne a svedomito, preto keď umieral zanechal svojmu synovi životné krédo: „S poctivosťou najďalej zájdeš.“

„Vždy sme vedeli, kto sme a odkiaľ pochádzame“, povedal potomok „prvých slovenských veľkopodnikateľov s najslovenskejším výrobkom – bryndzou“, Filip Vagač.

Na budove Mestského úradu má pamätnú tabuľu, inštalovanú dňa 24.9.2009.

Hrob Jána Vagača na miestnom Mestskom cintoríne I (na Drahách) nie je známy, poznáme tu však hrob jeho syna Jána.