O meste
Mgr. Elena Rumánková
Pani Mgr. Elena Rumánková odjakživa budovala svoju identitu na hlbokom lokalpatriotizme a hrdosti na rodné mesto i celý podjavorinský kraj. Vďaka daru prirodzenej zvedavosti, energickosti a výnimočnej empatie, ako aj hlbokej úcte k ľuďom bez ohľadu na vek, naučila sa prenášať do bežného života ušľachtilé hodnoty, ako sú tradície, história a umenie. Pretavovala ich nielen osobným príkladom v spôsobe svojho života, ale tiež vlastnou tvorbou. Asi preto sa jej podarilo vyniknúť v mnohých oblastiach svojho pôsobenia – v maľovaní, literárnej tvorbe, hudbe, divadle a aj v pedagogickej činnosti, ktorú vždy považovala za svoje prvoradé poslanie
Pani Mgr. Elena Rumánková sa narodila 31. marca 1939 v Starej Turej rodičom Rudolfovi Vavrovičovi a Ľudmile, rodenej Malkovej k svojim starším súrodencom Jarkovi a Anke do domčeka stojacemu oproti evanjelickému kostolu. Prostredie, v ktorom vyrastala, ju silne formovalo. Či už samotnou lokalitou, kde bývala, ako aj prostredníctvom ľudí žijúcich v jej bezprostrednom okolí.
Meštianku navštevovala v Starej Turej. Najviac milovala kreslenie, no mimoriadne obľúbeným predmetom bola aj slovenčina zásluhou triedneho učiteľa Miloslava Slávika. Ten pootvoril dvere k literatúre už vo veľmi mladom veku. V tomto veľmi mladom veku sa nadchla pre kreslenie a za svojimi námetmi – ako domácimi úlohami – častokrát putovala po okolí Starej Turej, aby nachádzala inšpiráciu najmä v kvetoch. Silný vplyv mal na ňu taktiež jej krstný otec – bankár, národovec a intelektuál – Ján Vavrovič. Bol to milovník umenia, nadšený fotograf, ktorý okrem iného vlastnil originálne diela majstrov Martina Benku, Ladislava Medňanského či Zola Polugaya. Práve on, ako jeden z prvých, pobadal citlivú umeleckú povahu svojej netere, postrehol jej obrovský talent a darovaním prvých olejových farieb a plátien jej pomohol v úplných začiatkoch maľby.
Nadšenie pre výtvarné umenie u pani Mgr. Eleny Rumánkovej pretrvávalo aj v ďalšom období. Širšie obzory sa jej otvorili v čase štúdií na Pedagogickej škole v Trnave, kde ju viedli skvelí pedagógovia, medzi inými profesor Pavol Lukachich. Tu zažívala prvé dotyky nielen s teóriou umenia, ale aj s praxou umeleckej tvorby, ktorú ďalej rozvíjala na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave pod vedením výnimočných pedagógov akademického maliara Eugena Lehotského, profesora kunsthistórie Pavla Michalidesa, či sochára Rudolfa Hornáka. Počas rokov štúdia často navštevovala aj svoju vzdialenú sesternicu nár. umelkyňu Elenu Holéczyovú, ktorá mala tiež podstatný vplyv na vývoj jej tvorby. Vysokoškolské štúdium ukončila v kombinácii výtvarná výchova – ruský jazyk – rysovanie. Neskôr si vzdelanie rozšírila a diaľkovo absolvovala štúdium slovenského jazyka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Po štúdiách začala pani Mgr. Elena Rumánková svoju učiteľskú púť v Novom Mesta nad Váhom, potom v Podolí, aby od roku 1962 začala pracovať až do odchodu na dôchodok vo svojom milovanom meste, v Starej Turej. V škole so svojimi žiakmi sa cítila vždy najlepšie. Maľovanie síce znamenalo pre ňu veľa, ale nikdy nemala ambíciu stať sa profesionálnou maliarkou. Svoje poslanie videla vždy v učiteľskom povolaní. Pre svoje mimoriadne schopnosti bola menovaná do funkcie Obvodnej metodičky výtvarnej výchovy pre druhý stupeň základných škôl. V maľovaní sa však neprestávala vzdelávať. Niekoľko desiatok rokov sa zúčastňovala letných výtvarných sympózií v Budmericiach, organizovaných Krajským pedagogickým ústavom v Bratislave, ktoré viedol akademický maliar Fero Kráľ, neskôr akademický maliar Jozef Hron. Dlhé roky viedla v individuálnych vyučovacích hodinách výtvarnej tvorby nadaných žiakov v rámci ZUŠ, ale aj súkromne.
Jej umelecká tvorba postupne naberala na intenzite. V 80-tych rokoch dochádzalo k významnému posunu vo výtvarnej technike a v 90-tych rokoch k mimoriadnemu kvantitatívnemu rozmachu v tvorbe pani Mgr. Rumánkovej. Kraj pod Javorinou bol pre ňu silnou inšpiráciou. Mäkké vŕšky a tiché doliny, hýriace farbami nielen v rôznych ročných obdobiach. Staré turanské stodoly, nízke domce, kľukaté cesty, lesné zátišia, celkový kolorit tohto kraja – to boli originálne predlohy pre jej výtvarné diela. No k nepopierateľným prednostiam jej tvorby patrí jemnosť v prístupe ku kvetom, jej typický a špecifický spôsob ich krehkého zobrazenia. Aj preto jej kvetinové zátišia patria výnimočným dielam v tejto oblasti. Jej prevažne olejomaľby dosahujú svojim počtom takmer číslo 450 a nachádzajú sa v súkromných i verejných zbierkach po celom svete.
Okrem angažovanosti vo výtvarnej sfére, bola pani Elena Rumánková významnou činiteľkou aj v iných oblastiach. Bohatá je jej literárna tvorba. Ukotvuje ju predovšetkým prostredie Starej Turej, či už sa jedná o zbierky historizujúcich poviedok („historel“) Zakvitli lipy pod Drahami, Za tajomstvom pečatí, nasledované zbierkami poviedok zo školského prostredia Slnko im svieti do vlasov, ako aj sága o histórii jedného staroturanského rodu, mapovaná od roku 1825 do roku 1945 Spýtaj sa vetra. Jej najnovšia publikácia Deň ako stvorený na spomienky je opäť súbor poviedok inšpirovaný skutočnými príbehmi, viažucimi sa k tunajšiemu prostrediu. Je autorkou turanskej rozprávky Strážkyňa vôd, o víle Vodulke, ktorej socha krášli fontánu na námestí v Starej Turej. Okrem toho pani Mgr. Rumánková literárne a výtvarno-náučne prispievala do časopisu Dúha a do Almanac National Slovak Society pre amerických Slovákov.
Ďalším z činov pre rodné mesto bolo skomponovanie Piesne o Starej Turej, hudba i slová, ktorá sa hrávala pri kultúrnych podujatiach v meste. Podobne aj jej skladba Turanský valčík. Ako veľká obdivovateľka a propagátorka diela Kristíny Royovej, jednej z najvýznamnejších rodáčok Starej Turej, zdramatizovala niekoľko jej noviel Sluha, Oľga. K 150. výročiu narodenia Kristíny Royovej napísala divadelnú hru Vykúpené šťastie podľa jej románu Za vysokú cenu.
Nezabúdajme však ani na mimoriadnu spoločenskú angažovanosť pani Mgr. Rumánkovej. V rokoch 1964-66 bola členkov ochotníckeho divadelného súboru Chirana v Starej Turej, kde sa spoznala so svojim neskorším manželom Ing. Gustávom Rumánkom. Spolu s manželom založili a niekoľko rokov (1990-2001) viedli miestny odbor Matice slovenskej v Starej Turej. Na týchto pravidelných a bohatých kultúrno-literárne akciách vystupovávali významné slovenské umelecké osobnosti. Taktiež viedla niekoľko rokov čitateľské hnutie vo Zväze žien. Spievala v Zbore učiteľov, ktorého pôsobenie bolo súčasťou slávnostných i pietnych príležitostí Zboru pre občianske záležitosti. Niekoľko rokov viedla tiež detský spevácky zbor, ktorý takisto vystupoval na kultúrnych akciách mesta.
Po roku 1989, kedy zanikol lokálny spravodajsko-informačný mesačník, založila pani Elena Rumánková spolu s manželom Gustávom a spisovateľkou Zuzanou Kozičovou-Kuglerovou nový mesačník, informujúci o dianí v Starej Turej s názvom Staroturiansky spravodajca.
Lásku k svojmu rodisku, ktoré okrem rokov štúdia nikdy neopustila, vyjadrila v obraze s názvom Veduta Starej Turej. Je namaľovaný vo farbách mesta a v r. 2003 ho darovala svojmu rodnému mestu.
Pani Elena Rumánková je zaradená do publikácie Literárne osobnosti Podjavorinského kraja (E. Berková, Ľ. Fraňová; 2009), ako aj v encyklopédii životopisov osobností Who is Who. Od roku 1985 je členkou výtvarného klubu Matejkovci v Novom Meste nad Váhom, od roku 1990 členkou Matice slovenskej a od roku 2012 členkou Spolku slovenských spisovateľov. Je držiteľkou ocenenia Významná osobnosť Podjavoriny (2011) a spolu s manželom aj ocenenia Čin mesta Stará Turá (2009).
Ani po r. 1997, kedy odišla pani Mgr. Elena Rumánková do dôchodku, sa neprestáva venovať umeleckej a spoločensky prospešnej činnosti. Ďalej prezentuje svoj lokálpatriotizmus, vyjadrovaný nezameniteľne jednoznačným spôsobom. Prostredníctvom svojich umeleckých diel, v obrazoch, literárnych dielach i v hudbe, sa odráža jej láska k tomuto kraju, nielen k miestu, ale predovšetkým k ľuďom. Okrem svojho štúdia a posledných dvoch rokov vždy žila a pracovala v Starej Turej. Ako vravieva: „jej rodisko je pre ňu tou najkrajšou dedinou na svete“.
Svojou autentickou oddanosťou k Starej Turej, Podjavorinskému kraju, jeho histórii, prírode a najmä tunajším ľuďom, jednoznačne preukázala pani Mgr. Elena Rumánková, že tieto jej hodnoty napĺňajú všetky nároky a kritériá pre udelenie ocenenia Čestný občan mesta Stará Turá.
