O meste
Kornel Milan Stodola (rok 1918)
Kornel Milan Stodola
(26. 8. 1866 Liptovský Mikuláš - 21. 10. 1946 Bratislava)
Svoje hospodárske vlohy uplatnil už počas štúdií v rokoch 1911 - 1918 vo Viedni, kde medzi členmi spolku Národ založil svojpomocný peňažný ústav - Slovenskú záložňu, ktorá pod jeho vedením poskytovala slovenským obchodníkom úvery za primerané úroky. V roku 1918 bol menovaný Čestným občanom Starej Turej.
V období rokov 1919 - 1920 bol vládnym referentom železníc, pôšt a telegrafov Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, v roku 1920 sa stal predsedom Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Založil tu Dunajské veľtrhy, kde boli vytvorené podmienky pre nadväzovanie čulých obchodných stykov medzi východom a západom. Stal sa tiež spoluzakladateľom a prvým predsedom Bratislavskej plodinovej burzy. Pôsobil v správnych radách mnohých finančných inštitúcií, bol dlhé roky predsedom správnej rady v Tatra banke a v Bratislavskej všeobecnej banke. Pomáhal zakladať roľnícke vzájomné pokladnice a v roku 1923 sa podieľal na utvorení Zväzu živnostenských úverných ústavov a družstiev pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, ktorý potom reprezentoval ako jeho predseda. Položil základy časopisu Hospodárske rozhľady ako tlačového orgánu obchodných a priemyselných komôr. V rokoch 1925 - 1939 bol senátorom Národného zhromaždenia za agrárnu stranu a až do začiatku druhej svetovej vojny bol považovaný za jedného z najvplyvnejších Slovákov v oblasti obchodu, financií a priemyslu. Patril k priekopníkom lyžovania na Slovensku. Na prelome rokov 1888 a 1889 priniesol z Nórska prvé lyže. Bol tiež aktívny horolezec. Po svojom prvovýstupe (28. júna 1903) na ešte nezdolaný štít vo Vysokých Tatrách ho pomenoval Oľgin štít, po svojej manželke Oľge (dnešný Mengusovský Volovec). Bol po ňom pomenovaný železničný tunel pri Telgárte. Kornel Milan Stodola zomrel v Bratislave.
