Menu

Macháček Ladislav

Ladislav Macháček (28.10.1911 Kaznějov, ČR - 21.8.1996 Stará Turá), technicko-hospodársky pracovník firmy Presná mechanika a Chirana Stará Turá. Mal troch súrodencov, otec Václav Macháček, matka Anna rod. Křížková, manželka Helena, rod. Vyskočilová, syn Ladislav a dcéra Helena.

Pochádzal z remeselníckej zámočníckej rodiny. Školu začal navštevovať v rodisku a v blízkej Plzni, kde r. 1931 tiež absolvoval Vyššiu štátnu priemyselnú školu strojnícku. Maturoval s vyznamenaním. V r. 1962 - 65 absolvoval tiež s vyznamenaním Strojárenský inštitút, odbor technológia, pri Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy strojníckej v Bratislave s oprávnením používať titul Diplomovaný technik.

Po maturite, v období vrcholiacej hospodárskej krízy, v dôsledku nezamestnanosti, dobrovoľne sa prihlásil k vykonaniu základnej vojenskej služby. Tu absolvoval Školu pre dôstojníkov v zálohe v Litoměřiciach a Zbrojné učilište v Plzni. Napokon r. 1933, v dôsledku úsporných opatrení vlády, bol prepustený zo služby v armáde. V r. 1934 - 36 bol technickým  úradníkom v Škodových závodoch v Plzni v oddelení  plnenia striel.

V r. 1936, v dôsledku ohrozenia ČSR zo strany fašistického Nemecka, rozhodla vláda o premiestnení priemyslu dôležitého pre obranu republiky na Slovensko, do Dubnice n. V. Ladislav Macháček spracovával technické a technologické podklady pre projekt výstavby závodu pre výrobu zbrojného materiálu. Podieľal sa tiež na zapracovaní nových pracovníkov, neskôr organizoval montáž, ako i uvádzanie nových závodov do prevádzky. Vzápätí bol  preložený do Dubnice n. V. Tu si založil i rodinu. Ešte v tom istom roku bol poverený spracovať a osobne realizovať projekty pre zbrojné závody v Rumunsku a Juhoslávii. R. 1941 sa vracia do Dubnice n. V. Až do r. 1944 je v dôsledku vojnových udalostí nasadený do závodu vo Wiener Neudorfu v Rakúsku. Poslednú etapu vojny prežíva už s rodinou v Trenčíne.

Na základe jednania s vtedajším národným správcom závodu Michera zo Starej Turej Ing. Miroslavom Nerádom, nastupuje 1.11.1946 do Starej Turej. Bol tu postupne poverený viacerými dôležitými technicko - hospodárskymi funkciami, dosiahol pozoruhodné výsledky. Zo začiatku sa podieľal na sťahovaní konfiškátu firmy Injekta z Kraslíc do Starej Turej, čím sa dal základ tunajšej výrobe injekčnej techniky. Neskôr spolupracuje pri rozširovaní a zavádzaní ďalších skupín výroby, ako vodomerov zo závodu v Prahe, plynomerov z Bratislavy a z Brna, manometrov z Bratislavy, textilných vretien a najmä výroby špeciálnych valčekových ložísk. Podieľal sa na vybudovaní Výskumného ústavu zdravotníckej techniky (VÚZT) v Brne, ako i na vytvorení výrobno - hospodárskej jednotky (VHJ) k 1.7.1965 so sídlom v Starej Turej. V posledných rokoch svojej pracovnej činnosti sa aktívne zúčastňoval pri zavádzaní jednorazovej injekčnej techniky v závode Stará Turá.

Popri pracovných aktivitách sa podieľal na výstavbe PKO Dubník, na výstavbe športového štadióna, telocvične a Domu odborov.

Za dosiahnuté pracovné výsledky bol ocenený: Diplomom za zásluhy o rozvoj závodu Prema v Starej Turej (1965), Rezortným vyznamenaním Najlepší pracovník strojárstva (1965), Čestným uznaním Ústrednej rady ČSVTS za mimoriadne úsilie o technický pokrok (1966), Štátnym vyznamenaním Za vynikajúcu prácu (1971), bol členom kolektívu vyznamenaného Národnou cenou (1977).

Ladislav Macháček je pochovaný na Mestskom cintoríne II (na Chrípe) na Starej Turej.

 

Ing. Gustáv Rumánek , Publikované: 22.12.2011