Mačica Ján

Ján Mačica (21.6.1920 Petrovec, Juhoslávia - 9.9.1944 Handlová), technik, vlastenec.

Po vyučení sa za sústružníka v Kovotechne (neskôr Presná mechanika Stará Turá) a po maturite na Priemyslovej škole v Bratislave nastúpil vojenskú základnú službu do Nového Mesta n. Váhom. Potom slúžil v Trenčíne a školu dôstojníkov v zálohe absolvoval v Bratislave. Po jej ukončení bol začas v novomestskej posádke, odkiaľ chodil každú nedeľu domov. Svojich priateľov a známych oboznamoval s prípravami na Slovenské národné povstanie. Vypuknutie SNP zastihlo ho v Trenčíne. Zo Štefánikových kasární obsadených Nemcami utiekol v poslednú augustovú noc spolu s rovnako zmýšľajúcimi druhmi pod velením poručíka pechoty v zálohe Andreja Bakalára. Ján Mačica sa zúčastňoval všetkých bojových akcií svojej skupiny, bez ohľadu na osobnú bezpečnosť.

Dňa 8.9.1944 poslal veliteľ roty potraviny a materiál čiastke svojich vojakov odrezaných nepriateľom. Šiel dobrovoľne na nebezpečnú akciu. Pri Kľačanoch boli obojstranne napadnutí. Nemeckí vojaci preoblečení do slovenských uniforiem dostali sa do postavenia povstaleckých vojakov a z úkrytu ich zákerne prepadli. V krížovej paľbe štyria vojaci boli okamžite mŕtvi. Janko Mačica bol ťažko ranený, prvú pomoc mu poskytla sestra ošetrovateľka Eleonóra Hlubocká. Napriek okamžitému prevozu do handlovskej nemocnice, na druhý deň skonal. Tu bol i pochovaný.

Po oslobodení boli jeho telesné pozostatky prevezené na Starú Turú. Na Mestskom cintoríne II (na Chrípe) ich 8.7.1945 uložili do hrobu.