Sasinek František Víťazoslav

František Víťazoslav Sasinek (11.12.1830 Skalica - 17.11.1914 Kainbach, Rakúsko), teológ, pedagóg, historik, publicista, vydavateľ a literát, r. 1869 bolo mu udelené čestné občianstvo Starej Turej.

Bol mnohostrannou osobnosťou. Študoval v Szolnoku. Vstúpil do kapucínskeho kláštora vo Viedenskom Novom Meste. Filozofiu a katolícku teológiu študoval v Tate, Bratislave a Rábe, kde bol r. 1853 ordinovaný za kňaza.

Tri roky prednášal klerikom filozofiu a matematiku. Pôsobil v Pezinku, Budíne, Banskej Bystrici, Martine, Skalici, Prahe, Mariazelli. Bol nielen váženým teológom, ale aj významným pedagógom, historikom, publicistom a vydavateľom. Spolupracoval so vtedajšími známymi osobnosťami, ako bol Andrej Radlinský, Martin Hatala, Štefan Moyzes, Pavol Blaho. So svojou rozsiahlou literárnou činnosťou začal pomerne skoro. Písal v národnom duchu, za čo ho rehoľná vrchnosť prekladala. Preto r. 1864 vstúpil do rehole, aby svoje sily mohol účinnejšie venovať „v prospech svojich milých Slovákov“. Osobitne si obľúbil históriu. Za zásluhy v tejto oblasti prijíma ho F. Palacký za člena Českej kráľovskej spoločnosti vied. Zaslúžil sa o. i. aj o založenie slovenského gymnázia v Kláštore p. Znievom.

Prekonávajúc neprestajné ťažkosti stále pôsobí v Prahe, na Slovensku v Radošovciach, Kútoch a neskôr v Rakúsku. Vždy sa cítil byť Slovákom.

V cudzine vo veku 84 rokov nakoniec i zomrel. Telesné pozostatky boli uložené v kaplnke sv. Anny v Skalici.