O meste
Martin Buno (rok 2004 in memoriam)
Martin Buno
(26.10.1890 Stará Turá - 3.7.1982 Stará Turá)
vlastenec, antifašista, antikomunista, richtár v rokoch 1933 – 1938 a v rokoch 1944 - 1945. Otec Michal, matka Katarína, rod. Michalcová, manželka Anna, rod. Valachová. Pochádzal z viacdetnej maloroľníckej rodiny, vyrastal ako polosirota. Od roku 2004 Čestný občan mesta in memoriam.
Keď vyrástol, farár Čulík mu našiel miesto do učenia za stolára do Bratislavy. Tam si čiastočne osvojil nemecký jazyk. Počas 1. svetovej vojny narukoval na celé štyri roky na taliansky front. O.i. sa tu zdokonalil v nemčine. Po návrate z frontu sa vrátil domov a pracoval na svojich poliach. Pretože bol svedomitý, čestný a schopný človek, zvolili si ho za starostu obce. Dňa 4.5.1934 počas jeho prvého volebného obdobia bol odhalený Pamätník padlým v prvej svetovej vojne. Martin Buno s rozvahou úradoval tiež v období Slovenského národného povstania. K tomuto kritickému obdobiu dodáva: „.. keď na Stará Turú prišlo nemecké vojsko, ako starosta obce bol som s veliteľom takmer v dennom styku a to i preto, že obec bola označená ako stredisko partizánov, Mal som tú veľkú výhodu, že som vedel a ovládal nemčinu a mohol som ku každému prípadu zaujať stanovisko. Mojou snahou bolo, aby nikto z našich občanov nebol poškodený. Keď nemecká posádka bola dvakrát prepadnutá v nočných hodinách partizánmi a boli mŕtvi aj na strane Nemcov, vynaložil som veľké úsilie, aby neboli vyvodzované dôsledky pre našich občanov, čo sa mi aj podarilo. Použil som styk s veliteľom k tomu, aby som sa dozvedel o plánoch, aké mala posádka a včas som informoval zainteresované osoby. Túto službu som vykonával po celú dobu SNP.“ Richtár Martin Buno svojou diplomaciou tak vyriešil mnohé zložité prípady tých čias v prospech svojho mestečka a jeho obyvateľov. Treba podotknúť, že v tomto čase mala Stará Turá, ako jedna z mála obcí na Slovensku, okrem vládou menovaného komisára učiteľa Júliusa Tomka, ešte paralelne i svojho richtára, ktorého si vynútila.
Keď v období kolektivizácie Martin Buno odmietol vstúpiť do spoločného hospodárenia, rýchlo sa zabudlo na jeho predchádzajúce zásluhy. Nenávisť a zloba strpčovali život jemu a jeho rodine. Až v roku 1968 dostal od prezidenta republiky vyznamenanie „Za budovanie Československej republiky“. Na návrh odbojárov, Ivana Hargaša, a mnohých občanov Starej Turej, bolo Martinovi Bunovi v roku 2004 udelené Čestné občianstvo Starej Turej in memoriam. Pochovaný je na Mestskom cintoríne II v Starej Turej.
