O meste
Jozef Brunovský (rok 1986)
Jozef Brunovský
(26.2.1922 Rakúsko Unter-Siebenbrunn - 23.8.2010 Bratislava)
generálmajor v.v., veliteľ Druhej čsl. partizánskej brigády J. V. Stalina, rodičia Vít a Anna, rod. Kottesová.
Mladosť prežil v Lozorne, kde vychodil osem tried ľudovej školy. Pracoval ako príležitostný robotník. Manželka Anna rod. Boorová bola počas SNP príslušníčkou Druhej čsl. partizánskej brigády J. V. Stalina. Ich pozostatky sú uložené na cintoríne v Prašníku. V roku 1986 bolo Jozefovi Brunovskému udelené Čestné občianstvo mesta Stará Turá.
Dňa 19. marca 1942 ho odviedli na výkon vojenskej prezenčnej služby a 20. júna 1943 ho odoslali na východný front k Rýchlej divízii, do vojny proti Sovietskemu zväzu. Už 30. októbra sa však pri Melitopole dostal do sovietskeho zajatia, internovali ho v zajateckom tábore v Usmani. Tam požiadal o zaradenie do čs. armády v zahraničí. Od 21. júla 1944 absolvoval špeciálny výcvik v škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia (UŠPH) vo Sviatošine. Dňa 31. augusta 1944 bol vymenovaný do hodnosti ppor. pech. v zál. Vysadili ho s partizánskou organizátorskou skupinou pplk. I. D. Dibrovu v noci z 15. na 16. septembra pri Žabokrekoch neďaleko Turčianskeho sv. Martina. Po prechode skupiny do oblasti pod Veľkou Javorinou a vytvorení Druhej čs. partizánskej brigády J. V. Stalina bol jej náčelníkom štábu. Po smrti Dibrovu dňa 13. októbra sa Brunovský stal veliteľom brigády. Tá pôsobila prevažne v priestore Malých a Bielych Karpát. S ňou sa zúčastnil bojov proti nemeckým okupačným vojskám a ich slovenským pomáhačom. Prvého mája 1945 sa brigáda spojila s jednotkami Červenej armády.
Po skončení vojny ho pridelili na Ministerstvo národnej obrany v Prahe, v roku 1946 však z armády odišiel. Priznali mu charakter čs. partizána a vydali preukaz č. 13. Stal sa národným správcom firmy Edwin Piesch v Pezinku. Po februári 1948 ho správcovstva zbavili. Zakázali mu pobyt v Bratislave, presťahoval sa preto do Prašníka kde bývali rodičia jeho manželky Anny. Šiesteho januára 1950 mu odobrali vojenskú hodnosť kpt. pech. v zál. V Prašníku ho 12. mája 1950 zaistili agenti Štátnej bezpečnosti. Na základe rozsudku Štátneho súdu v Bratislave z 3. apríla 1951, pozmeňovacím rozhodnutím Najvyššieho súdu v Prahe z 23. novembra 1951 ho odsúdili na 12 rokov straty slobody. Trest mu v roku 1952 predĺžili ďalší rok. V roku 1964 ho rehabilitovali. Chruščov počas návštevy ČSSR totiž prejavil záujem sa s ním stretnúť, čo sa udialo na Starých Horách v prítomnosti L. Svobodu. Od roku 1967 bol riaditeľom stavebného závodu Štátnych lesov v Bratislave (v roku 1970 sprostredkoval Alexandrovi Dubčekovi po jeho politickej izolácii miesto mechanizátora v Západoslovenských štátnych lesoch). Dňom 1. októbra 1974 ho povýšili do hodnosti majora. Po politických a spoločenských zmenách po 17. novembri 1989 ho prezident ČSFR Václav Havel dňom 1. mája 1990 vymenoval do hodnosti generálmajora vo výslužbe. Funkciu vykonával do 10. septembra 1992.
Generál Brunovský spomínal na to, ako ho v roku 1946 generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánský varoval pred mjr. pech. A. Schrammom, ktorý mu nariadil fyzickú likvidáciu popredných funkcionárov Demokratickej strany J. Lettricha, J. Lichnera a gen. vet. M. Ferjenčíka, čo zásadne odmietol a radšej demobilizoval. Naopak, po februári 1948 sa podieľal (spolu s mjr. tech. T. Iskrom a mjr. pech. J. Šavelom) na odchode slovenských politických a vojenských predstaviteľov Lettricha, M. Joska, M. Kvetka, S. Belluša, J. Ambruša a L., Sečanského do exilu do americkej okupačnej zóny v Rakúsku. Zásluhou J. Riglera, lesníka zo Stupavy a J. Moravčíka z Vysokej pri Morave sa ich podarilo previezť na loďke cez rieku Moravu. Prechod ponúkol aj V. Žingorovi, keď ho navštívil v Prašníku. Ten to však odmietol.
General Brunovský priam neznášal bývalých gardistov a ľudákov snažiacich sa získať osvedčenie podľa zákona č. 255/1946 Zb., ktorí počas slovenského štátu okázalo chodili v gardistickej uniforme alebo odbojovú činnosť komunistickým režimom popravených partizánskych veliteľov vydávali za svoju vlastnú. A dával im otvorene najavo, čo si o nich myslí. V tom bola jeho vysoká hodnota čestného a spravodlivého človeka. Jozef Brunovský bol pochovaný v Bratislave.
