Macháček Ladislav

Ladislav Macháček (28.10.1911 Kaznějov, ČR - 21.8.1996 Stará Turá), technicko-hospodársky pracovník firmy Presná mechanika a Chirana Stará Turá. Mal troch súrodencov, otec Václav Macháček, matka Anna rod. Křížková, manželka Helena, rod. Vyskočilová, syn Ladislav a dcéra Helena.

Pochádzal z remeselníckej zámočníckej rodiny. Školu začal navštevovať v rodisku a v blízkej Plzni, kde r. 1931 tiež absolvoval Vyššiu štátnu priemyselnú školu strojnícku. Maturoval s vyznamenaním. V r. 1962 - 65 absolvoval tiež s vyznamenaním Strojárenský inštitút, odbor technológia, pri Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy strojníckej v Bratislave s oprávnením používať titul Diplomovaný technik.

Po maturite, v období vrcholiacej hospodárskej krízy, v dôsledku nezamestnanosti, dobrovoľne sa prihlásil k vykonaniu základnej vojenskej služby. Tu absolvoval Školu pre dôstojníkov v zálohe v Litoměřiciach a Zbrojné učilište v Plzni. Napokon r. 1933, v dôsledku úsporných opatrení vlády, bol prepustený zo služby v armáde. V r. 1934 - 36 bol technickým  úradníkom v Škodových závodoch v Plzni v oddelení  plnenia striel.

V r. 1936, v dôsledku ohrozenia ČSR zo strany fašistického Nemecka, rozhodla vláda o premiestnení priemyslu dôležitého pre obranu republiky na Slovensko, do Dubnice n. V. Ladislav Macháček spracovával technické a technologické podklady pre projekt výstavby závodu pre výrobu zbrojného materiálu. Podieľal sa tiež na zapracovaní nových pracovníkov, neskôr organizoval montáž, ako i uvádzanie nových závodov do prevádzky. Vzápätí bol  preložený do Dubnice n. V. Tu si založil i rodinu. Ešte v tom istom roku bol poverený spracovať a osobne realizovať projekty pre zbrojné závody v Rumunsku a Juhoslávii. R. 1941 sa vracia do Dubnice n. V. Až do r. 1944 je v dôsledku vojnových udalostí nasadený do závodu vo Wiener Neudorfu v Rakúsku. Poslednú etapu vojny prežíva už s rodinou v Trenčíne.

Na základe jednania s vtedajším národným správcom závodu Michera zo Starej Turej Ing. Miroslavom Nerádom, nastupuje 1.11.1946 do Starej Turej. Bol tu postupne poverený viacerými dôležitými technicko - hospodárskymi funkciami, dosiahol pozoruhodné výsledky. Zo začiatku sa podieľal na sťahovaní konfiškátu firmy Injekta z Kraslíc do Starej Turej, čím sa dal základ tunajšej výrobe injekčnej techniky. Neskôr spolupracuje pri rozširovaní a zavádzaní ďalších skupín výroby, ako vodomerov zo závodu v Prahe, plynomerov z Bratislavy a z Brna, manometrov z Bratislavy, textilných vretien a najmä výroby špeciálnych valčekových ložísk. Podieľal sa na vybudovaní Výskumného ústavu zdravotníckej techniky (VÚZT) v Brne, ako i na vytvorení výrobno - hospodárskej jednotky (VHJ) k 1.7.1965 so sídlom v Starej Turej. V posledných rokoch svojej pracovnej činnosti sa aktívne zúčastňoval pri zavádzaní jednorazovej injekčnej techniky v závode Stará Turá.

Popri pracovných aktivitách sa podieľal na výstavbe PKO Dubník, na výstavbe športového štadióna, telocvične a Domu odborov.

Za dosiahnuté pracovné výsledky bol ocenený: Diplomom za zásluhy o rozvoj závodu Prema v Starej Turej (1965), Rezortným vyznamenaním Najlepší pracovník strojárstva (1965), Čestným uznaním Ústrednej rady ČSVTS za mimoriadne úsilie o technický pokrok (1966), Štátnym vyznamenaním Za vynikajúcu prácu (1971), bol členom kolektívu vyznamenaného Národnou cenou (1977).

Ladislav Macháček je pochovaný na Mestskom cintoríne II (na Chrípe) na Starej Turej.