Kostoly a kaplnky

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Stará Turá, je integrálnou súčasťou Katolíckej cirkvi, ktorej strediskom je Rím, Vatikán, kde sídli pápež, jej viditeľná hlava. Historické fakty západného i východného filozofického smeru viedli náš ľud k jednote a k príslušnosti k Svätej stolici. Sú to korene, z ktorých žije Cirkev na Slovensku a s ktorými je prepojená i staroturanská farnosť. Základy farnosti boli položené v 16. storočí vybudovaním kamenného kostola sv. Jána na návrší Chríb. Kostolík slúžil obyvateľom obce asi 200 rokov, v 18. storočí zanikol. V tom čase staroturanská rímskokatolícka farnosť nadviazala na cyrilometodskú tradíciu a mariánsky kult v Novom Meste nad Váhom, kde v roku 1414 bola založená Prepozitúra Panny Márie, a v Starej Turej priamo v obci z iniciatívy zemepána Juraja Erdödyho v roku 1748 bol vybudovaný chrám Panny Márie Nanebovzatej. Kostol bol postavený za pastorácie vdp. Pavla Kozáryho, ktorý pôsobil v staroturanskej farnosti 27 rokov, kde aj zomrel a je pochovaný na pôvodnom cintoríne zo 16. storočia pri starej veži.
Barokový rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej je jednoloďová stavba s vtiahnutými piliermi s toskánskymi pilastrami. Svätyňa má segmentový uzáver. Interiér je značne vysoký a rozľahlý, má dve časti - presbytérium a svätyňu, ktoré sú od seba oddelené kamenným umelecky tesaným zábradlím. Z presbytéria sa vchádza do sakristie, ktorá je ľavou prístavbou kostola. Hlavný oltár tvorí štuková stĺpová architektúra s baldachýnom a rokokovým ornamentom. Pod klenbou je alegória Najsvätejšej Trojice s oblakmi a anjelmi. Po stranách sú drevené sochy svätého Petra a Pavla v životnej veľkosti. Dva umelecky vyrezávané drevené svietniky vysoké asi tri metre (zo 17.stor.) nesú večné svetlo. V strede je umiestnený obraz Nanebovzatia Panny Márie zakúpený vo Viedni z príležitosti posvätenia kostola. Bočné oltáre s obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa pochádzajú z 18. storočia. Sú ozdobené krútenými piastrami a štítom. Tu sa nachádza aj umelecky kovaný svietnik na veľkonočnú sviecu paškál - dar richtára obce z roku 1816. Umeleckú hodnotu má aj kazateľnica so sochou sv. Michala archanjela ako i rokoková kamenná krstiteľnica v severnej stene lode kostola s reliéfom „Krst Ježiša Krista" v alabastrovom prevedení. Umelecky vyrezávané drevené kostolné lavice pochádzajú z 18. stor. V zadnej časti svätyne je murovaná empora s organom RIEGER KLOSS zakúpený 13. novembra 1950 v Krnove. Fresková maľba na klenbe, znázorňujúca biblické výjavy je z druhej polovice 18. storočia (reštaurovaná v 20. stor.). Na klenbe je výrazný triumfálny oblúk, v ktorom sa nachádza heslo farnosti „Nanebovzatá veď nás k pokániu a k viere v evanjelium" a latinský text, v ktorom je ukrytý chronogram založenia chrámu 1748. Rok je vytesaný aj nad vnútorným portálom i zvonku nad bočným vchodom. Hlavný vstupný portál je orientovaný na východ. Rozmery kostola sú 37 x 12 m. V priečelí je 30 m vysoká veža ukončená barokovou medenou kupolou a dvojramenným krížom. Hodiny na všetkých štyroch stranách veže už takmer dve storočia odmeriavajú čas a slúžia všetkým bez rozdielu. Rovnako veľký význam majú i zvony. Pôvodné zvony boli z veže odobraté počas prvej svetovej vojny,
Nové zvony boli zakúpené a umiestnené na vežu v roku 1922, za prítomnosti prvého slovenského nitrianskeho biskupa Mons. Karola Kmeťka. Južnú časť fasády nad apsidou dekorujú slnečné hodiny. V areáli kostola sa nachádzajú sochy svätcov. Najstarším je súsošie sv. Jána a Pavla za apsidou kostola. Na podstavci je latinský text s chronogramom 1756. Toto súsošie bolo v 18. storočí pôvodne umiestnené pri návrší Chríb, aby spájalo saršiu časť obce Pažiť (Didrova ul.) a novšiu časť, ktorú tvorila radová zástavba pozdĺž Topoleckého potoka. Na južnej stane areálu kostola sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia a socha sv. Floriána z roku 1867. V parkovej časti pred kostolom na vysokom podstavci je umiestnená socha Panny Márie - Imaculaty z roku 1866. Posledné dve sochy dal zhotoviť donátor farnosti Michal Valovič spolu s dekanom Martinom Kýškom, farárom v Myjave, staroturanským rodákom. Od založenia chrámu Panny Márie Nanebovzatej pôsobilo v pastorácii 25 správcov farnosti a 50 kaplánov. V obidvoch kostoloch ( na Chríbe i na námestí) účinkovalo v starej Turej 44 rímskokatolíckych kňazov- farárov.
Asi po štyridsiatich rokoch od postavenia kostola na námestí bol založený aj cintorín na Drahách. Bolo to (podľa archívneho záznamu) 15.10.1787 za pastorácie vdp. dekana Jána Červeňanského, ktorý je na ňom aj pochovaný. Jeho pomník je najstarším zachovaným náhrobkom v Starej Turej. Na tomto cintoríne sú pochovaní aj ďalší kňazi: Ján Malagi, Ján Nepomucký Zimermann, Ján Biringer, Alojz Rudolf Láng, Pavol Láng. Pri starej veži sú pochovaní kňazi Andrej Vinci a Pavol Kozáry. V roku 1863 v cintoríne na Drahách bola vybudovaná Kalvária a Kaplnka sv. Kríža. Vybudovaním chrámu v strede obce v 18.stor. vzniklo námestie, na ktorom v roku 1861 bola postavená cirkevná dvojpodlažná budova katolíckej školy, ktorá slúžila školským účelom do roku 1994. V 19. stor. pôsobili v škole významní učitelia organisti Filip Červenka a František Otto Matzenauer. Pôvodná fara pri kostole na námestí bola postavená v roku 1750 a o dvesto rokov neskôr bola postavená nová fara v bývalej farskej záhrade. Tá slúži dodnes. Kostol Panny Márie Nanebovzatej je doložený treťou kanonickou vizitáciou v roku 1756 a ďalšími šiestimi vizitáciami v 18. až 20. storočí. V priebehu štvrť tisícročia bol chrám niekoľkokrát renovovaný: r. 1835 strechu pokryli škridlicou, r. 1856 dali do chrámu kamennú dlažbu, r. 1864 obnovili fasádu, r. 1875 zhotovili dvojité dvere, r. 1975 doplnili tretie, r. 1912 zaviedli bleskozvod. Celkové renovácie kostola a areálu sa uskutočnili v rokoch 1898, 1948 a 1988. V roku 1993 sa zaviedlo elektrické vykurovanie kostola. V rokoch 1997-1999 bola zrenovovaná budova fary, upravená farská záhrada, vymenené okná na kostole a upravená trieda v budove bývalej katolíckej školy pre spoločenské účely. Škola bola v roku 1994 v rámci reštitúcií vrátená Katolíckej cirkvi. Renovácia cirkevných objektov pokračuje. V roku 2004 boli zhotovené nové schody na emporu, v roku 2005 obnovená fasáda Kalvárie a Kaplnky sv. Kríža ako aj reštaurovaná socha Panny Márie pred kostolom a v roku 2006 bol zavedený vodovod do sakristie.

Tolerančný evanjelický kostol

Tolerančný evanjelický kostol

Kostol má po troch stranách pavlače s kovovým zábradlím. Lavice sú masívne, z dubového dreva. Sakristia je murovaná. Oltár je drevený, maľovaný. Ohrada oltára je ručne vypracovaná - kovová, ružice sú tepané. Na oltári sú polychrómované sochy Mojžiša a Árona. Drevená rokoková kazateľnica nie je pôvodná, ale zakúpená zo staršieho chrámu, nevedno odkiaľ. Nad kazateľnicou je drevená polychrómovaná socha predstavujúca vzkriesenie Spasiteľa. Rokoková krstiteľnica je kamenná, stojí na trojitej volútovej nôžke asi z 18. storočia. Organ zhotovený v roku 1873 je chránenou pamiatkou.
Kostol je postavený a upravený v klasicistickom štýle s prvkami baroka.

Vnútorné rozmery kostola:
dĺžka sakristie: 7,80 m šírka: 12,80 m
výška: 8,50 m
dĺžka lode po vežu: 26,20 m
priestor pod vežou: 3,00 m

Základný kameň kostola bol položený 3. mája 1784. Kostol bol bez veže, nesmel mať veľké okná ani vchod priamo z ulice. Posviacka chrámu sa konala 24. nedeľu po Sv. Trojici, ktorá pripadla na 21. november 1784. Vykonali ju Pavel Daxner ako domáci kazateľ a lubinský farár Samuel Búth ako posviacajúci. Kostolný oltár bol z pálenej tehly. Navrchu mal podobu srdca. Kazateľnica bola z dosiek.
V čase posviacky kostol ešte nemal poriadne lavice, strecha bola šindľová a budova nebola omietnutá. Práce na kostole pokračovali až do r. 1806.
Pre kostol bol v r. 1791 zakúpený oltár za 220 zlatých , v r. 1792 drevený oltár a kazateľnica za 271 zlatých a nakoniec oltárny obraz Ukrižovaného za 50 zlatých. V roku 1785 bola postavená fara. Na jar v roku 1786 bola na dve časti rozdelená veľká farská komora, a tak sa vytvorila jedna učebňa a byt pre učiteľa.
V roku 1802 bola pri potoku postavená nová školská budova.
Od r. 1786 mali evanjelici povolené zvony a od r. 1787 aj veže. Na konvente 26. januára 1797 bolo rozhodnuté, že ku kostolu bude pristavená veža. 1. mája bol slávnostne položený základný kameň, na ktorom sa mala budovať veža. Dokončená bola 20. septembra. Dňa 27.marca 1847 bol za kazateľa Božieho slova zvolený August Roy.
V r. 1851 bola vytvorená a kamenným plotom ohradená farská záhrada.
V roku 1852 zhorela v mestečku stará prízemná fara i škola, r. 1853 sa začalo s výstavbou fary z tvrdého materiálu, ktorá bola dokončená v nasledujúcom roku. V r. 1857 - 1858 bola k fare pristavená budova novej poschodovej školy. Evanjelická ľudová škola v mestečku bola v r. 1923 zrušená a jej budovy slúžia zborovým účelom.
V r. 1867 staroturiansky zbor zakúpil tri nové zvony.
Najväčším prínosom tohto agilného kňaza bola v r. 1870 - 1871 kompletná obnova kostola. Kostol bol predĺžený o prístavbu nového sanktuária, tlo kostola bolo prerobené do oblúka a ozdobené štukatúrou, dlažba obnovená položením pieskovcových dlaždíc. Vchod pod vežou kostola bol nanovo upravený zabudovaním zdvojených dverí.
Za pôsobenia Ľudovíta Čulíka bola v r. 1897 staviteľovi Šaniakovi z Uherského Hradišťa zadaná práca nadstavenia veže o tri metre s tým, že jej dá aj nový krov, vežu oplechuje meďou a múry ozdobí novou fasádou. Tieto práce boli skutočne vykonané a výsledkom je dnešný vzhľad kostola. Podľa inventára spísaného v r. 1900 mal evanjelický cirkevný zbor kostol, faru, cintorín, školy v mestečku, na Papradi, na Dúbrave, dom č. 95 od Kýšku, dom č. 94, evanj. špitál (dom pre chudobných) s humnom na Lúčkach, zakúpený v r. 1891 a 21 kúskov rolí.
V roku 1909 bola pre menšie deti postavená osobitná školská trieda (terajšia modlitebňa). Za pôsobenia Miroslava Bibzu bol v r. 1939 zadovážený nový oltárny obraz, ktorý namaľoval Kováčik. Za doterajšieho pôsobenia Milana Kubíka sa zmodernizovalo prostredie vo všetkých objektoch zboru. V r. 1959 bolo zavedené plynové kúrenie do modlitebne, v r. 1961 boli zakúpené tri kryštáľové lustre do kostola a urobená generálna oprava organa, v r. 1966 generálna oprava strechy na kostole a na farskej budove, v r. 1968 bol vymaľovaný kostol, v r. 1969 pri príležitosti inštalácie biskupa Západného dištriktu bol kostol upravený aj z vonkajšej strany.
V r. 1971 boli na veži kostola vymenené všetky okná a zavedené elektrické vykurovanie kostola. V r. 1975 bola do kostola položená mramorová dlažba, v r. 1976 boli zabudované nové vchodové dvere do kostola.
V r. 1981 bol do modlitebne zakúpený nový elektrofonický organ.

Na Starej Turej sa konali aj viaceré významné konventy:
17.3.1707 - seniorálny konvent Branecko-čachtického seniorátu, ktorý volil vyslancov na Ružomberskú synodu
10.8.1830 - Latrocinium Ó-Turense, búrlivý konvent, kde išlo o voľbu seniorálneho dozorcu spomedzi dvoch kandidátov, konvent sa konal za prítomnosti superintendenta Bilnicu
23.11.1861 - superintendentský konvent za predsedníctva K. Kuzmányho
1948 - dištriktuálny konvent Západného dištriktu vedený biskupom F. Ruppeldtom
26.10.1969 - inštalácia biskupa Západného dištriktu Rudolfa Koštiala

Dr. Dušan Úradníček: Pamiatke 200. výročia postavenia tolerančného evanjelického kostola na Starej Turej

Kostol Cirkvi bratskej

Kostol Cirkvi bratskej

Pôvodná zhromažďovacia miestnosť pre cirkevné účely stála v radovej zástavbe hlavnej ulice Slovenského národného povstania, oproti budove bývalej meštianky.
Vzhľadom na pripravovanú asanáciu budovy, v ktorej bývali pobožnosti, sa museli podniknúť kroky pre nové riešenie. Po dlhom hľadaní a prieťahoch spôsobených vtedajšou politickou situáciou, podarilo sa nájsť pozemok na hornom konci Starej Turej v blízkosti železničnej trate, na ktorom stála stará chalupa. Tam bol v rokoch 1982 - 1984 svojpomocne postavený nový kostol. Posviacka budovy bola 4. - 5. augusta 1984. Stavbu navrhol Projektový ústav kultúry v Bratislave formou verejnej súťaže. Autorom víťazného projektu sa stal Ing. arch. Žitňanský, vedúcim stavby bol Ing. Milan Jurčo.
Pôdorys budovy má tvar pravouhlého rovnoramenného trojuholníka s dĺžkou prepony 52 metrov. Je postavená v modernom štýle. Má rovnú strechu bez veže a zvonov.
Hlavná zhromažďovacia sála má polkruhový tvar, tak sú tiež upravené lavice na sedenie. Celý bohoslužobný priestor je zariadený veľmi jednoducho. Na mieste oltára stojí, tiež v polkruhovom výklenku, jednoduchý kríž. Pred ním sa nachádza pódium, kde je ešte murovaná kazateľnica tiež v tvare kruhu a stôl na vysluhovanie sviatostí. Pod pódiom sa nachádza zakrytá krstiteľnica veľkosti malého bazéna pre krst dospelých. Strop nad kazateľnicou a krížom má výpustok v tvare medzikružia, ktorým cez svetlík prechádza do miestnosti denné svetlo. Strop a časť stien má drevené kazetové obloženie. Miestnosť má teplovzdušné vykurovanie. Sála a chodby majú kameninovú travertínovú podlahu.
Budova je riešená viacúčelovo. Je tam kuchyňa a menšia zhromažďovacia sála, kde sa môžu konať svadby, prednášky, vzdelávacie stretnutia a akcie rôzneho druhu. Využiť sa dá aj priestranná chodba. Na poschodí sa nachádzajú menšie miestnosti, ktoré slúžia ako kancelárie a miestnosti pre nedeľnú školu.
Súčasťou budovy sú tiež dva farské byty a jeden malý, využívaný na prechodné ubytovanie a návštevy. K objektu kostola patrí aj terasovitá, prudko stúpajúca záhrada. Je využívaná pri letných stretávaniach a hrách, hlavne mladých ľudí.

Kalvária a kaplnka sv. Kríža

Kalvária a kaplnka sv. Kríža

Kalvária stojí v Starej Turej na rímskokatolíckom cintoríne na Drahách v časti mesta „Nad humnami". Na mierne stúpajúcom teréne lemuje cestu, ktorá vedie k dominante situovanej Kaplnke svätého Kríža, štrnásť zastavení Krížovej cesty. Sú usporiadané po oboch stranách cesty v tieni storočných líp. V rímskokatolíckom farskom archíve a v staroturianskej kronike sa o sakrálnej stavbe nachádza záznam, že myšlienka postaviť Kalváriu sa zrodila po veľkolepej púti veriacich do Mariazellu roku 1857. Základný kameň Kalvárie bol položený 20. októbra 1862 a dokončená bola v septembri roku 1863. Podnet k výstavbe dal bývalý richtár Michal Valovič, ktorý bol aj hlavným donátorom. Do výstavby sa zapojilo ďalších štrnásť rodín mestečka tak, že každá finančne hradila jedno zastavenie Krížovej cesty. V čase výstavby pôsobil v pastorácii v Starej Turej vdp. Ľudovít Kendfalvay (1860-1863) a dekan, farár Ján Zimmermann (1863-1884), ktorý novostavbu aj posvätil.
Zastavenia (malé kaplnky) majú podobu pilierika so soklom a rímsou, ktorá nesie stanovú striešku. V čele plytkej nike s odkočným oblúkom záklenku sú osadené kovové reliéfy biblických zastavení s monochrómnou úpravou pokovaním.
Kalvárska Kaplnka svätého Kríža je jednoloďová neogotická stavba s polkruhovým záverom, v priečelí s predstupujúcou vežou ukončenou ihlancovou strechou a dvojkrížom. Fasády s lomenými oknami členia na bočných stenách mohutné pilastre v podobe náznakových oporných pilierov, ktoré na priečelí zastrešujú vežičkové nadstavce. V južnej stene kaplnky je vsadená náhrobná doska Michala Valoviča (1799-1867). Podlaha je vydláždená leštenými kamennými dlaždicami. Vchod do kaplnky uzatvára dvoje dverí. Jedni sú plné, drevené, druhé sú umelecky kovanou mrežou. Dobrodinec a donátor rímskokatolíckej farnosti, bývalý richtár Michal Valovič venoval na Kalváriu a Kaplnku sv. Kríža 650 zlatých. Stavba v tom čase stála vyše 3 900 zlatých. Stavbu realizoval staviteľ Martin Lisal (1826-1896), moravský Slovák z Uhorského Brodu, ktorí so svojou rodinou žil v Starej Turej. Jeho dielom je aj bývalá katolícka škola na námestí. Pochovaný je na cintoríne neďaleko Kalvárie. Vnútorné zariadenie kaplnky finančne hradili bryndziari Vagačovci Martin, Štefan a Alexander.
Čiastková renovácia tohto kompexu sa uskutočnila v rokoch 1998 a 2005 zo sponzorských darov. Kaplnka sv. Kríža sa využíva aj ako cintorínska kaplnka. Kalvária je doplnená alejou lipových stromov z r. 1898. Oproti vchodu do cintorína sa nachádza lipová aleja vysadená v roku 1941.
Kalvária s Kaplnkou sv. Kríža vznikla pre konanie náboženského kultu, na posilnenie veriacich vo viere a na pamiatku milénia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. V roku 2007 sme si pripomenuli 150. výročie zrodu myšlienky vybudovania Kalvárie v Starej Turej.

Stará veža na mestskom cintoríne

Stará veža na mestskom cintoríne

Najstaršou zachovanou stavbou v meste je stará veža, tzv. Husitská, na mestskom cintoríne. Je to kamenná štvorboká trojpodlažná stavba. Podľa jedného podania patrila veža k prvému kostolíku, podľa záznamov postaveného v r. 1569. Podľa regionálneho historika Dr. Branislava Varsika bola pristavená ku kamennému kostolu Najsvätejšej Trojice v 17.storočí. Okrem sakrálnej funkcie plnila aj významnú úlohu v systéme opevnenia Čachtického hradu. Podľa historika Dr. Júliusa Etheyho k obrane čachtického hradu slúžili dve predveže. Jedna stála v lubinskom chotári na strmej skale a druhá na staroturanskom cintoríne. Strategickú funkciu veže dosvedčuje aj vysoko položený vchod do veže z prvého podlažia, kde sú v súčasnosti pristavené drevené schodíky - a štrbinové okná na druhom podlaží. Na prízemí veže je priechodné podlubie. Stavba je ukončená plechom obitou strechou v tvare ihlana a dvojramenným krížom. Kostol Najsvätejšej Trojice v roku 1770 vyhorel a nebol viac obnovený. Veža bola niekoľkokrát opravovaná, v roku 1979 boli štrbinové okná na druhom podlaží zväčšené.

Staroturanský spravodajca č. 4 - apríl 2000, str. 10 Hlá
Lubina 1392 - 1992, Obecný úrad Lubina 1992, str. 17

Kostoly, kaplnky, kalvárie, zvonice kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina-Bradlo

K stiahnutiu