Menu

Slezák Štefan

4. január 2012Ing. Gustáv Rumánek

Štefan Slezák (31.12.1891 Stará Turá – 11.1.1964 Bratislava), učiteľ, vlastenec, dôstojník ruských légií, protifašistický bojovník, dôstojník zboru národnej bezpečnosti (ZNB). Otec Šimon Slezák (1856 - 1904), matka Anna, rod. Trokanová (1867 - ?), v druhom manželstve Alušicová. Mal tri sestry a dvoch bratov. Bol krstný otec Vladimírovi Úradníčkovi, synovi  Dušana Úradníčka. Manželka Otílie, rod. Eichlerová (1903 - 1989), zomrela vo Švédsku. Deti Eva a Štefan, obaja pôsobiaci vo Švédsku. Mladší brat Ján Slezák pôsobil v USA, v r. 1953 - 1956 bol námestníkom ministra obrany USA.

V r. 1905 - 1910 vyštudoval v Šoproni nižšie gymnázium a učiteľský ústav.

Učil v Holiči a v Kostolnom. V r. 1912 - 1913 absolvoval jednoročnú školu pri 13. honvédskom (pešom) pluku v Bratislave, dosiahol hodnosť kadeta. Do 1.svetovej vojny bol mobilizovaný 1.8.1914. Bol ľahko zranený na pravej ruke (pamätníci vravia, že pri podávaní ruky vždy mu zavadzal nevystretý a ťažko ovládateľný postihnutý malíček). Do zajatia padol 6.2.1915 pri Lutovisku a bol v táboroch v Petropavlovsku, v Tjumeni a v Kurgane. V ruských légiách slúžil od 12.7.1917 do 18.10.1920 pri 7. Tatranskom pluku frontovej služby a pri technickej službe pri železničnom oddelení v Rusku. Osobne sa zúčastnil bojov pri ústupe z Ukrajiny a vojenského ťaženia proti boľševikom na Sibíri. Dosiahol hodnosť nadporučíka. Bol vyznamenaný čsl. vojnovým krížom, revolučnou čsl. a spojeneckou medailou.

Dňa 15. januára 1921 si podal prihlášku do československého žandárstva a  28.10.1921, po absolvovaní informačného kurzu v Prahe, bol zaradený do veliteľského odd. v Turčianskom Svätom Martine, od 22.5.1922 do 1.8.1925 je menovaný ako jeho veliteľ. Potom bol veliteľom žandárského doplňovacieho oddelenia v Bratislave. Dňa 5.12.1926 bol povýšený do hodnosti majora. Od 15.8.1930 bol menovaný za veliteľa žandárského odelenia v Bratislave. Neskôr slúžil v Rimavskej Sobote a na ďalších miestach Slovenska. 

Štefan Slezák bol ilegálne činný od 1.4.1939 do 10.5. 1945. Bol zapojený na čsl. spravodajskú skupinu v Istambule (1943 – 45). Podával cenné správy vojensko – politického rázu. Spolupracoval pri preprave osôb cez hranice a taktiež pri príprave úteku gen. Eliáša.

Ako vyšší štábny dôstojník na Hlavnom veliteľstve žandárstva v Bratislave, už od r. 1939 spolupracoval s poprednými činiteľmi odbojového hnutia. Bol napojený na vojenskú odbojovú skupinu Obrana národa a na občiansku odbojovú skupinu Flóra so spravodajským poslaním, bol signatárom jej memoranda. Svojou spravodajskou činnosťou včas hatil pripravované zákroky proti odboju. Pracoval s odhodlaním a v širokom spektre. Po r. 1941, po udaní, že organizuje v žandárstve odboj, bol presunutý do Ban. Bystrice, kde svoju činnosť vystupňoval. Pre odboj získaval príslušníkov žandárstva, dodával informácie do Londýna. Od apríla r. 1944 pripravoval Slovenské národné povstanie s gen. J. Golianom. V Povstaní pôsobil ako prednosta bezpečnostného odboru pri Povereníctve vnútra. Po potlačení SNP v záp. časti Slovenského Rudohoria (Sihľa, Hronec, Dobroč) so svojou skupinou robil sabotáže a bojové akcie až do príchodu Rumunských vojsk vo februári 1945. Potom odišiel do Košíc, kde nastúpil službu ako veliteľ Národnej bezpečnosti. Po oslobodení bol plukovníkom ZNB. R. 1946 bol vyznamenaný Radom SNP 1. triedy.

Pochovaný je v Bratislave.

Publikované: 4.1.2012 11:24:02