Menu

Pleško Štefan

18. máj 2007Ing. Gustáv Rumánek

(1905 - 1973)

Narodil sa 22.augusta 1905 v StarejTurej. Pochádzal z mnohopočetnej chudobnej rodiny. Otec bol v tom čase jedným z viacerých turanských vareškárov a aby vychoval svoju rodinu a dal deťom aspoň základné vzdelanie prešiel od sluhovstva cez podomového obchodníka a mlynára až po roľníka. Po I. svetovej vojne predáva svoj zadĺžený malý vodný mlyn v Starej Turej a usádza sa ako roľník v kolónii Blahovo /Saretpusta/ na Žitnom ostrove, kde mu po rozparcelovaní grófskych veľkostatkov bola pridelená pôda. Tu sa so svojou početnou rodinou zdržiaval až do roku 1938, kedy bol po maďarskej okupácii spolu s ostatnými Slovákmi vyhnaný hortyovským vojskom. Mladý Štefan v poradí tretí z jedenástich detí, vďaka internátnej zľave a kondíciam vyštudoval učiteľský ústav v Turčianskych Tepliciach a v Prešove.
Po absolvovaní základnej vojenskej služby prešiel ako učiteľ mnohými školami a zapadnutými kútmi Slovenska /Marhaň, okr. Giraltovce, Krajné, kopanica Matejovec, Šaret - pusta Blahovo/. V Blahovej na Žitnom ostrove založil v roku 1925 slovenskú základnú školu a tu sa aj oženil so svojou kolegyňou Klementínou, rodenou Černou zo Šelpíc. Zapálený pre osvetovú činnosť bol už v tom čase jedným zo zakladateľov slovenského školského rozhlasu, pre ktorý písal školské besiedky, programy a rozprávkové hry. V roku 1932 bol Štefan Pleško preložený do Podunajských Biskupíc do maďarskej obce s 8% slovenskou a českou menšinou. Zväčša chudobné deti bolo treba ošatiť, zaopatriť pomôckami i postaviť slovenskú základnú školu, ktorá bola ako provizórna jednotriedka otvorená až v roku 1927, teda až po 9 rokoch /!/ jestvovania 1. ČSR. Učenie v slovenskom jazyku sa začalo v zadnej miestnosti domu obecného pastiera po veľkých obštrukciách a ťahaní zo strany maďarských občanov vedených biskupom Tynkosom. Nemalú zásluhu na vzniku, organizovaní a financovaní slovenských škôl mala Slovenská liga so svojimi zbormi, ktoré sa postupne zakladali v obciach, najmä v pohraničí a v národnostne zmiešaných oblastiach.
Slovenská liga vznikla na podnet Americkej Slovenskej ligy 22. októbra 1920 v Bratislave s úlohou hmotne a duchovne zveľaďovať a povznášať národné povedomie, osvetu a národný život Slovákov, zakladať, organizovať a financovať slovenské školy a podporovať národnú školskú i mimoškolskú výchovu. Na pomoc pri šírení svojej činnosti vydávala časopis Náš národ. V Podunajských Biskupiciach bol založený 123. zbor Slovenskej ligy, na ktorého čele stál Štefan Pleško, národovec, učiteľ i riaditeľ postupne vybojovanej slovenskej materskej základnej i meštianskej školy. V ťažkom roku 1938, v čase maďarskej okupácie nášho južného územia tunajší občania maďarskej národnosti, štvaní maďarským rozhlasom a podplatenými agentami organizovali ozbrojenú hortyovskú gardu s cieľom rozbiť ČSR a Podunajské Biskupice pripojiť k Maďarsku. Pre Podunajské Biskupice bolo šťastím, že južné okolité obce boli osídlené občanmi nemeckej národnosti, ktorí nedopustili maďarskú okupáciu nimi obývaných obcí. Potom sa maďarská hranica prisúdená Viedenskou arbitrážou posunula nad Šamorín. V tomto období po nej bol Štefan Pleško veľkou oporou tu žijúcich Slovákov. Ťažko zrátať enormnú činnosť tohto nesmierne pracovitého a zanieteného človeka. Ako odborársky pracovník bol zakladateľom a predsedom Spolku učiteľov slovenských menšinových škôl, bol členom Presídľovacej komisie so sídlom v Békéscabe, osvetovým pracovníkom Matice Slovenskej v Bratislave a referentom pre osvetovú prácu. Bol organizátorom a priekopníkom rozvoja súborov a skupín malých javiskových foriem, zostavovateľom estrádnych zborníkov, jedným z organizátorov a členov poroty prvých Hviezdoslavových Kubínov. V rokoch 1953 - 57 bol predsedom redakčnej rady matičného mesačníka Naša práca aj členom redakčnej rady časopisu Ľudová tvorivost /neskôr Umelecké slovo/. Spolu s čsl. rozhlasom v Bratislave organizoval celoslovenskú súťaž ľudových rozprávačov. Ako matičiar stál dlhé roky na čele MO MS v Martine. Po dvadsiatich rokoch úspešnej pedagogickej osvetovej a matičiarskej činnosti odišiel na zaslúžený odpočinok na bratislavskú Patrónku. Po krátkom učiteľskom pôsobení na ZDŠ v Prievoze a na Kolibe zomrel ako 68-ročný 27. októbra 1973. Jeho pozostatky sú uložené v Urnovom háji bratislavského krematória.

Staroturanský spravodajca, apríl 1994, 9. str.

--------------------------------------------------------------------------------

 

Publikované: 18.5.2007