Menu

Evinic Jozef PhDr.

18. máj 2007Ing. Gustáv Rumánek

(1913 - 1994)

PhDr. Jozef Evinic, rímskokatolícky kňaz, člen kongregácie saleziánov, sa narodil v chudobnej šesťdetnej rodine 28.marca 1913. Rodičia boli podomoví obchodníci s textilom.
Syn Jozef ľudovú školu vychodil v Starej Turej. Bol mimoriadne nadaný. Riaditeľ školy K. Hochel hľadal cesty financovania jeho ďalších štúdií, lebo otec mu nemohol poskytnúť prostriedky na ďalšie vzdelávanie. Napokon P. Molcová (z rodiny staroturianských bryndziarov) mu hradila štúdiá na gymnáziu v Šaštíne v rokoch 1926 - 31.
Vtedy tam pôsobil Staroturanec Viliam Vagač, zakladateľ saleziánov na Slovensku, ktorý sa stal svojmu mladému rodákovi dobrým ochrancom a priateľom. V nasledujúcom roku odchádza do noviciátu v Hronskom Beňadiku, kde zmaturoval v roku 1933. Teologické štúdiá absolvoval vo Fryštáku, v Ostrave a v Ľublani v Juhoslávii. Za kňaza bol vysvätený v roku 1940. Svoju kňazskú púť začína v Šaštíne ako kňaz i ako profesor na privátnom gymnáziu, kde vyučuje latinčinu, históriu a filozofiu. Na návrh svojich predstavených v roku 1944 sa rozhodol študovať externe filozofiu a históriu na univerzite v Bratislave. Toto štúdium ukončil v roku 1948 získaním doktorátu filozofických a historických vied.
Ešte nestačil ani dobre vychutnať radosť z dokončenia štúdia a počiatok svojej odbornej činnosti v Hodoch pri Galante, po barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 sa zo dňa na deň stáva väzňom. Spolu s ostatnými rehoľníkmi sa dostáva do Podelínca, kde strávil dva roky. Odtiaľ všetkých eskortovali do Želiva v Česku. Tu pracovali ako drevorubači v horách a ako robotníci v kameňolome denne od 6.00 do večera pod dozorom bezpečnostných orgánov. Zo Želiva v dôsledku ochorenia na štítnu žľazu sa dostáva do charitného domova kňazov v Moravci. V roku 1956 bol odsúdený na štyri roky väzenia, nakoľko mal čulé kontakty so zahraničím. Na amnestiu v roku 1960 sa dostáva domov s dvojročnou podmienkou. V roku 1962 však je opäť uväznený vo Valdiciach z dôvodu známej frázy ohrozenia republiky. Ťažké životné podmienky zhoršili jeho zdravotný stav natoľko, že musel byť hospitalizovaný vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci. Tu sa podrobuje operácii štítnej žľazy. Operoval ho lekár - väzeň, brat staroturianskeho organistu, zakladateľa ľudovej hudobnej školy v Starej Turej V. Fajtu. Ešte v tom istom roku je prepustený z väzenia i z nemocnice, prichádza do Starej Turej a za 40-stupňovej horúčky ho profesor Borovský privádza k bratovi do rodičovského domu. Bol zmenený na nepoznanie, vážil 40 kg. Vďaka dobrej starostlivosti rodiny sa zotavuje a začína sa ujímať pastorálnej činnosti. V dôsledku životných peripetií a oslabenia organizmu po operácii už nikdy nemôže odbornú činnosť naplno vykonávať, až do smrti poberá invalidný dôchodok.
Vypomáha v zastupovaní kňazov vo Vaďovciach a v ďalších farnostiach v okolí Starej Turej. Popri tejto činnosti rozvíja písomné styky so svojimi spolubratmi, členmi kongregácie saleziánov v zahraničí. Neustále študuje a zaujíma sa o cirkevnú problematiku. Má značný podiel na renovovaní chrámu v osemdesiatych rokoch, v areáli okolo kostola dal vysadiť záhony ruží a kríkov. Prekladá texty z latinčiny a nemčiny do slovenčiny, publikuje v časopisoch. Aktívne sa zúčastňuje na zostavovaní staroturanskej kroniky Dr. D.Úradníčka prekladaním textov privilégií z latinčiny do slovenčiny.
Dožíva sa pomerne vysokého veku, ale časom sa pridružili ďalšie choroby. Znovu sa po rokoch ocitá v nemocnici v Novom Meste nad Váhom na preliečení cukrovky. Odvtedy je pod sústavnou lekárskou starostlivosťou, podriaďuje sa pravidelným zdravotným kontrolám. Druhý raz odchádza do nemocnice v auguste 1994, tentoraz do Myjavy, podrobuje sa operácii a po necelom týždni sa jeho pozemský život završuje údelom smrti 4.septembra 1994.

Staroturanský spravodajca č.... (Mgr. Vilma Truhlíková)

--------------------------------------------------------------------------------

 

Publikované: 18.5.2007