Menu

Buno Martin

18. máj 2007Ing. Gustáv Rumánek

(1890 - 1982)

Spomienka na pána richtára Bunu

Už 20 rokov uplynulo dňa 3.7.2002, čo z radov staroturianskych občanov odišiel p.Martin Buno, bývalý starosta alebo po staroturiansky povedané - náš pán richtár Buno. Staršia generácia ho poznala ako skromného, pracovitého človeka, mladšia generácia už menej, lebo bol odsunutý do zabudnutia, i keď sa veľmi zaslúžil o našu obec. Aby sme napravili krivdu, ktorá sa stala tomuto nášmu občanovi, pripomenieme si jeho životopis.
Martin Buno sa narodil dňa 26.10.1890. Pochádzal z viacdetnej maloroľníckej rodiny. Mal 4 roky, keď mu zomrel otec. Matke so 4 deťmi pomáhal starý otec. Keď vyrástol, p. farár Čulík mu našiel miesto do učenie za stolára v Bratislave. Tam si osvojil nemecký jazyk. Po vypuknutí I. svetovej vojny narukoval a vo vojne bol celé 4 roky. Zdokonalil sa v nemeckom jazyku a zásluhou svojho veliteľa si osvojil spisovnú nemčinu. Po návrate z frontu sa vrátil domov a pracoval na svojich poliach. Pretože bol svedomitý a čestný človek, zvolili si ho za starostu našej obce. Jeho prvé funkčné obdobie bolo v tridsiatych rokoch minulého storočia. Bol veľkým šťastím pre našu obec, že i v dobe vypuknutia SNP bol znovu na jej čele.
Na členskej karte ZO SZPB je zaznačené vyjadrenie p. Martina Bunu nasledovne: "V dobe SNP a ešte pred touto dobou bol som starostom obce Stará Turá. Keď na Starú Turú prišlo nemecké vojsko, ako starosta obce bol som s veliteľom takmer v dennom styku a to preto, že obec bola označená ako stredisko partizánov. Mal som veľkú výhodu, že som vedel a ovládal nemčinu a mohol som ku každému prípadu zaujať stanovisko. Mojou snahou bolo, aby nikto z našich občanou nebol poškodený.
Keď nemecká posádka bola dvakrát prepadnutá v nočných hodinách partizánmi a boli aj mŕtvi na strane Nemcov, vynaložil som veľké úsilie, aby neboli vyvodzované dôsledky pre našich občanov, čo sa aj podarilo. Použil som styk s veliteľom k tomu, aby som sa dozvedel o plánoch, aké mala posádka a včas som informoval zainteresované osoby, napr. Štefana Poláka, aby ihneď podal správu do partizánskeho tábora, aby nedošlo ku stratám. Túto službu som vykonával po celú dobu SNP."
Zo spomienok rodiny uvediem ďalšie fakty. Po príchode nemeckej posádky do Starej Turej dostal 2 hodiny na to, aby zabezpečil do meštianskej školy potrebné množstvo slamy na ubytovanie. Iniciatívne zašiel do hostinca Petra Hnilicu a tam prítomných chlapov požiadal o pomoc. Ochotne mu pomohli a richtár Buno, alebo ako mu hovorili Nemci - Her Búrgermeister - mohol rozkaz včas splniť. To svedčí o veľkej autorite, ktorú mal medzi občanmi.
Veľmi ťažká situácia nastala po prepade Starej Turej partizánmi 12.10.1944. Martin Buno pocítil, že Nemci strácajú k nemu dôveru. Aby zabránili ďalším prepadom, začali brať na noc do telocvične meštianskej školy 40 - 60 rukojemníkov s tou vyhrážkou, že ak partizáni znovu napadnú Starú Turú, všetkých postrieľajú. Bolo treba veľa opatrnosti, aby nenastal dôvod na hromadnú popravu rukojemníkov. Richtár Buno sa zaslúžil o návrat viacerých občanov, ktorí boli zaistení v Senici. Postupne sa všetci vrátili domov. Jeho pozornosti neušli ani 2 ranení partizáni, ktorých dal šikovne odviesť do nemocnice v Piešťanoch. Jeden partizán sa vyliečil, druhý na následky zranenia zomrel. Aké bolo jeho prekvapenie, keď vyliečený partizán prišiel na Starú Turú svojmu záchrancovi poďakovať. Keď 8. apríla 1945 v skorých ranných hodinách začala nemecká posádka zo Starej Turej ustupovať, M. Buno vyvinul veľké úsilie a docielil, že nemeckí vojaci nevykonali ďalšie deštrukčné práce v obci.
Za všetku túto vykonanú prácu patrila nášmu p.richtárovi veľká vďaka a uznanie. Keď však nastalo združstevňovanie, odmietol vstúpiť do družstva a ďalej hospodáril na pridelených pozemkoch, úplne sa zabudlo na jeho zásluhy a jeho statočný postoj v dobách pre slovenský národ tak veľmi ťažkých. Nenávisť a zloba strpčovali život jemu i jeho rodine, lebo ho začali považovať za nepriateľa socialistického zriadenia. Až v roku 1968 dostal od prezidenta republiky vyznamenanie " Za budovanie Československej republiky".
So súhlasom predstaviteľov nášho mesta, odbojárov a na želanie mnohých našich občanov zaradíme Martina Buna v Mestskom múzeu medzi zaslúžilých občanov nášho mesta. Tak po 57 rokoch aspoň čiastočne odstránime chyby, ktoré sa stali pri jeho hodnotení a tak si uctíme jeho prácu vykonanú v prospech nášho mesta a jeho obyvateľov.

Staroturiansky spravodajca č.7 - júl 2002

--------------------------------------------------------------------------------

 

Publikované: 18.5.2007