Menu

Hollý Jozef

18. máj 2007Ing. Gustáv Rumánek

(1879 - 1912)

Narodil sa na Záhorí, v Skalici 29. janurára 1879. Priezvisko Hollý bolo v tomto regióne dosť frekventované. Podľa stredovekého obyčaja: cuius regio, ilius religio, čiže čie je panstvo, toho je i náboženstvo, museli poddaní prijať náboženstvo svojho pána. A tak tu žili rodiny s rovnakým priezviskom Hollý súčasne evanjelického i katolíckeho vyznania. Dôkazom toho je i slovenský básnik rímskokatolícky kňaz a bernolákovec, záhorácky rodák z Borského Mikuláša Ján Hollý.

Jozef Hollý študoval na bratislavskom lýceu, v roku 1902 absolvoval ev. a. v. teologickú fakultu v Bratislave. Kaplánoval v Petrovci, od 18. 4. 1902 do 29. 7. 1903 bol osemnástym ev. a. v. kaplánom v Starej Turej. Odtiaľto odišiel za farára do Moravského Lieskového, kde v mladom veku ani nie 34-ročný zomiera 3. novembra 1912. Tu je i pochovaný. Jeho manželke ostávajú tri maloleté deti. So svojim manželom sa naša rodáčka Anna Hollá, rod. Urbančíková (30. júna 1884 - 25. septembra 1963) zoznámila počas jeho kaplánovania v StarejTurej. Bola to vždy nesmierne vitálna a životaschopná žena. Dlhé roky mala hlavnú trafiku na námestí v Novom Meste nad Váhom. Často navštevovala svojich príbuzných na Starej Turej. Pochovaná je po boku svojho manžela v Moravskom Lieskovom.

Keď vo svojich 28 rokoch ovdovela, prácou vlastných rúk a umu úspešne uviedla do života svoje tri deti. Syn Martin sa stal divadelným režisérom, obdobne i jeho syn Martin Hollý ml., filmovým režisérom. Dcéra Božena Abrhámová je matkou známeho českého herca Jozefa Abrháma, manžela Libuše Šafránkovej. Ďalšia dcéra Elena Holéczyová sa venuje umeleckej čipke za čo získala titul Národná umelkyňa. Roky pracovala i na literárnom odkaze svojho otca.

Jozef Hollý sa s divadlom oboznámil v Bratislave, Viedni a Budapešti. Vlastnú tvorbu dal do služieb národnej a sociálnej myšlienky. Je autorom nasledovných divadelných hier: MÁRNOTRATNÝ SYN (napísaná v r. 1902, predpokladá sa, že v období jeho pôsobenia na Starej Turej), známej veselohry KUBO (1904), činohry AMERIKÁN (1907) a tragédie ČERNOVÁ (1909, v ktorej reagoval na skutočnú udalosť - masakru v Černovej, kde maďarská brachiálna moc nechcela pripustiť vysvätenie kostola kňazom Andrejom Hlinkom). Najznámejšia je azda posledná divadelná hra, spoločenská satira GEĽO SEBECHLEBSKÝ. Podľa nej skladateľ Tibor Andrašovan skomponoval operu FIGLIAR GEĽO.

Staroturanský spravodajca november 1995, str. 9, gek (Gustáv Rumánek)
-----------------------------------------------------------------------------------------------------
 

Publikované: 18.5.2007