Menu

Winter František

18. máj 2007Ing. Gustáv Rumánek

(1904 - 1942)

MUDr. František Winter sa narodil 19.januára 1904 v Břeclavi. Rodičia Františka Wintera sa do Břeclavi vrátili po dlhšom pobyte v USA, odkiaľ si priniesli americké štátne občianstvo. Otec Bernard bol Žid a venoval sa obchodovaniu s maliarskymi a natieračskými potrebami, teda v odbore , v ktorom bol vyučený. Matka Ružena viedla domácnosť. Pochádzala z Uherského Brodu a bola katolíčka.
V období synových štúdií na medicíne v Brne chodila predávať na trh, aby postačovalo na výdavky, nakoľko František mal ešte mladšieho brata Karola.
Prečo mladý lekár prišiel práve do Starej Turej dnes u určitosťou nevieme povedať. Do Starej Turej prichádza k miestnemu lekárovi MUDr. Keiserovi, ktorý mal ordináciu v miestach, kde je dnes postavený Dom služieb. O niečo neskôr, po osamostatnení sa, usádza sa vo dvore rodiny Galbavých, v priestoroch terajšieho parkoviska pri činžiakoch, povedľa priečelia starej "meštianky". Tu si postupne, na splátky, buduje vlastnú ordináciu. V roku 1937 sa presťahoval i s ordináciou do rodinného domu rodiny Zatkalíkovej na Pažiti.
V rodine Galbavých pomáha pani Márii, rod. Horákovej, pri náročnom povolaní pôrodnej babice. Dcére Emílii prejavuje svoj obdiv. Začína medzi nimi pekný vzťah, ktorý ich poznačil na celý život.
MUDr. Winter, familárne nazývaný Drenko (Doktor - Doktorenko - Drenko), si za pomerne krátku dobu svojho pôsobenia v Starej Turej získal rozsiahlu klientelu, hlavne svojim humánnym, láskavým, ale i nezištným vzťahom k chorým. Spolu so svojim priateľom, lekárnikom Szabadosom, trvale pomáhali udržiavať na úrovni zdravie svojich spoluobčanov, hlavne nesolventných. Týchto je väčšina a všade je veľa nedostatku a biedy. Žijúci pamätníci MUDr. Wintera majú stále poruke veľké množstvo ľudomilných a súčasne i dojímavých príhod z jeho odbornej praxe. Nečudo teda, že v dobe zániku svojej ordinácie nemal vyplatené niektoré prístroje, nakoľko všetko budoval na splátky. Jediným majetkom bol osobný automobil Aero, ktorým chodieval za pacientami. Súkromnú radosť mal v dobrom obliekaní sa , zo záľub poľovačku, strelecké preteky, futbal. Do politiky sa neplietol.
Dejinné zlomy, k akým sa práve na prelome desaťročí schyľovalo, často uvolňujú mravy v spoločnosti ako i vyplavujú zlo, ktoré za bežných okolností iba drieme vo svojich nositeľoch. Tak tomu bolo v Starej Turej v osobe manželky vtedajšieho vplyvného činiteľa. Dodnes nevieme, čím popudil lekár Winter malosť a majestát uvedenej dámy. Možno obľúbenosťou u pacientov, možno čiastočným židovským pôvodom, možno niekedy i nevedomky dotknutou ženskou pochabosťou, či urazenou pýchou. Možno. Podľa veľkosti ňou prejavovanej zloby, ktorá neskôr dopomohla k jeho fyzickej likvidácii, muselo to byť priveľa. Zobrala zákon do svojich rúk a konala!
V roku 1940 dostal zákaz vykonávať lekársku prax v Starej Turej a gardisti z Nového Mesta n/V mu likvidujú ordináciu. Slovenský štát ešte využíva jeho profesiu asi jeden rok, keď ošetruje robotníkov na stavbe cesty v Štítniku. V mesiacoch jún až august 1941 je väznený v Ilave po obvinení, že je komunistom.
Po návrate z väzenia ešte býva u rodiny Galbavých, no po mesiaci ho stíha termínované vyhostenie zo Starej Turej do obce Osuské, okres Senica. Tu ho prichyľujú manželia Huttovci, majitelia miestneho hostinca. Osuské mu prisúdili na základe štúdie jeho rodokmeňa. Odtiaľto vraj mala pochádzať jedna z jeho vetiev. K pravidelným mesačným návštevám Osuského dopomáhal svojim automobilom miestny holič a kaderník František Smejkal. Z konta predaného automobilu, ktorý kúpil Martin Krúpa hradili blízky náklady na pobyt v Osuskom (ani tam nesmel vykonávať lekársku prax).
Polícia zo Senice pravidelne sledovala MUDr. Wintera. Stalo sa, že raz mu sami policajti ponúkli možnosť zatajiť sa. Po rozhovore s pani Huttovou však túto možnosť neprijal, čím nevyužil svoju poslednú šancu na útek. Obával sa totiž represálií voči svojim hostiteľom, ktoré mohli skončiť i hrdelným trestom. MUDr. Winter si stále neuvedomoval, že mraky sa nad ním viac a viac zaťahujú. Vychovaný v kresťanskej viere, hlboko vnútorne veril. Zachovala sa po ňom i biblia so študijnými poznámkami.
Rýchlemu spádu udalostí nezabránila ani vlastná ochranná legitimácia pre lekárov a lekárnikov.
Posledný korešpondenčný lístok z Osuského, poslaný svojej milej je zo štvrtka, 23.júla 1942:

Milá Milka,
Nakoľko musím dnes preč, Vás všetkých pozdravujem, svojej matke som napísal.
Tak Vás všetkých srdečne pozdravujem a Teba zvlášť. Jednaj vo všetkom rozumne.
Ešte raz srdečný pozdrav, ďakujem Vám za všetko
Drenko

Podľa nepriamych informácií trasu Senica, Žilina, Oswienčim absolvoval transport za dva dni. Ľudí v koncentračnom tábore likvidovali okamžite.
Zomrel pravdepodobne 25.júla 1942 v Oswienčime.

Po MUDr. Františkovi Winterovi zostala v Starej Turej pamiatka, budova nazývaná Wintrovec, kde je teraz umiestnený Dom opatrovateľskej služby. Túto budovu postavil za peniaze svojej ženy z prvého manželstva, ktoré sa čoskoro rozpadlo. On v tejto budove nikdy nebýval.

Staroturanský spravodajca č.1 - január 1998, str. 11 -12

--------------------------------------------------------------------------------

 

Publikované: 18.5.2007