Menu

Bancíková Darina

18. máj 2007Ing. Gustáv Rumánek

Darina Bancíková
( - 1999)

Darina Bancíková sa narodila v Kokave nad Rimavicou.
Farárka Bancíková bola prvou ordinovanou teologičkou Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. Po ukončení teologických štúdií na Bohosloveckej fakulte v Bratislave po svojej ordinácii v Tisovci (1951) sa stala 1.novembra 1954 kaplánkou v Starej Turej v cirkevnom zbore po boku farára Miloslava Bibzu, kde zotrvala do 31.októbra 1956. Potom pôsobila v Lučenci, v Dolných Salibách a na Drieňove, kde bola z politických dôvodov zo služby odvolaná a uväznená. Po návrate z väzenia pracovala najprv vo výrobe, neskôr sa stala až do odchodu na dôchodok farárkou vo Veľkom Lome, odkiaľ odišla bývať do Lučenca. Po vážnom ochorení ju opatrovali v domove dôchodcov v Horných Salibách, kde aj zomrela (30.7.1999), pochovaná je v mieste svojho rodiska.
Farárka Darina Bancíková svoje spomienky literárne spracovala. Pobyt v Starej Turej má v nich dôležité miesto. K tomuto obdobiu sa viackrát vracala. Neskôr k nim pridala aj spomienky na svoje Vianoce v Starej Turej, na štedrovečerné služby Božie v Durcech Doline a na Papradi.
Uverejnila ich v roku 1993 v Tvorbe T č. 10. Do Tvorby prispievala básňami aj Mária Rafajová. Tam sa objavila prvýkrát aj jej báseň Jazviny. Dr. Dušan Úradníček použil túto báseň aj ako doklad na súde pri obhajobe slovenského štátneho občianstva Rafajovej, keď ju mali počas vojny presunúť do Protektorátu. V rozsiahlych spomienkach farárky Bancíkovej nachádzame zmienky o konkrétnych ľuďoch, na ktorých nemohla zabudnúť. Okrem Bibzovcov na fare, sú to Úradníčkovci, rodina učiteľa Hargaša, Michal Slavka, pani Rozsypalová a samozrejme Mária Rafajová s jej chalúpkou na Jazvinách a mnohí iní.
V Tvorbe uverejnená spomienka na Štedrý večer na kopaniciach s názvom Akordy Vianoc je pre nás Staroturanov nezabudnuteľná.

Staroturanský spravodajca č. 12 - december 1999, str. 12 Dr. Miroslav Kýška

 

--------------------------------------------------------------------------------

Akordy Vianoc
(úryvok)

Vryli sa mi však do pamäti prvé Vianoce, ktoré som strávila mimo rodinného kruhu. Boli to prvé Vianoce na Starej Turej ako kaplanky. Polovička cirkevného zboru sú kopanice. V tom čase, v rokoch päťdesiatych nechodil do nich autobus. Vlakom sa dalo ísť len do jedných, ináč pešo. V Štedrý večer a na Silvestra odbavovali sa služby Božie na 4 miestach: na troch kopaniciach a v mestečku. V Štedrý deň principál odbavoval na jedných kopaniciach a v mestečku, kaplán na dvoch kopaniciach. Na Silvestra sa vymenili.
Do niektorých kopaníc, kde bola školská budova, chodila som pešo učiť náboženstvo. Boli to krásne cesty, najmä na jar, keď sa rozvíjala dubina, ako aj v jeseni, keď hýrila pestrosťou farieb. Cez zimu to bolo horšie ísť sama do jedných osem kilometrov, robiť si chodník v snehu. Pritom výškový rozdiel 400 metrov. V Štedrý večer som išla do dvoch kopaníc, v ktorých náboženstvo učil principál.
Na stanici v Papradi ma čakal kopaničiarsky kostolník a viedol ma najprv do jedných kopaníc. Sneh nám vŕzgal pod nohami, ale bolo ešte vidno. Školská miestnosť preplnená ľuďmi každého veku. Ovzdušie akoby dýchalo napätím, očakávaním. V duchu som vyprosovala pomoc Ducha Svätého, aby s Jeho pomocou splnila som ich očakávanie.
Odtiaľ sme išli do druhých kopaníc. Už bol večer, tma, hoci vysoko sa trblietali hviezdičky. Všade tichosť. Kostolník v jednej ruke niesol mi kufrík s uterákom a bohoslužobnými knihami, v druhej sklený lampáš, v ktorom blikala sviečka, aby nám aspoň trochu posvietila na cestu. Putovali sme skoro hodinu. Borenie v snehu bralo všetok dych, na rozhovor nestačil. Myseľ však neodpočívala. Putovali sme tmou s hviezdičkami nad hlavou. Vyvolávalo to vo mne predstavu o mudrcoch od východu, ako išli za hviezdou, aby našli Mesiáša.

Staroturanský spravodajca č. 12 - december 1999, str. 4 Darina Bancíková

--------------------------------------------------------------------------------

Publikované: 18.5.2007