Cirkev bratská

Kostol Cirkvi bratskej
Družstevná 70
Tel.: 032 776 3246

Stretnutia:
Štvrtok 18.00 - biblická hodina
Nedeľa 10.00 - hlavné pobožnosti

podrobnejšie o kostole Cirkvi bratskej

Základná charakteristika Cirkvi bratskej:
Cirkev bratská sa hlási k základným starokresťanským vyznaniam viery, k dedičstvu svetovej i domácej reformácie, zvlášť k odkazu Jednoty bratskej, ktorej posledným biskupom bol J. A. Komenský, a k zásadám prebudeneckého hnutia.

Zbory Cirkvi bratskej sú spoločenstvom ľudí, ktorí veria v Ježiša Krista ako Božieho Syna a svojho Záchrancu, prijímajú Bibliu za merítko viery, učenia a života; členom sa môže stať každý, kto vyznáva vieru v Ježiša Krista a ktorého život tomu zodpovedá, chcú byť otvoreným spoločenstvom, do ktorého môže ktokoľvek prísť a počuť biblické odpovede na najdôležitejšie životné otázky, vidia svoju úlohu vo vyznávaní kresťanskej viery, vo vedení k tejto viere, vo vytváraní spoločenstiev veriacich a v praktickej pomoci potrebným ľuďom.

Stručná história zboru Cirkvi bratskej na Starej Turej
Zbor Cirkvi bratskej na Starej Turej bol transformovaný z pôvodného abstinentského spolku Modrý kríž, ktorý bol založený roku 1897 sestrami Máriou (1858 - 1924) a Kristínou (1860 - 1936) Royovými. Tie ako dcéry evanjelického farára Augusta Roya prijali do svojho života prebudenecké myšlienky. Znamená to, že Ježiša Krista začali považovať za dôležitého nielen v cirkevnom, ale aj v občianskom a osobnom živote. Stal sa im Záchrancom a Pánom pri všetkej ich práci a myslení. Zmena myslenia sa stala impulzom k ich práci s deťmi a mládežou. Najprv sa venovali deťom podomových obchodníkov, ktorí v letnej sezóne cestovali po celom Rakúsko-Uhorsku. Táto práca prerástla do pravidelného stretávania a duchovného vzdelávania pri piesňach a Božom slove. Prítomné neboli už len deti, ale ľudia všetkých vekových kategórií. Kvôli právnej ochrane bol pre túto činnosť založený už spomínaný abstinentský spolok Modrý kríž. Pravidlá spolku boli:

1. denne čítať Slovo Božie,
2. spravovať svoj život podľa neho,
3. privádzať hynúce duše ku Kristu,
4. byť hotový znášať pohanenie pre neho,
5. zriecť sa pitia opojných nápojov.

Kvôli účinnej práci so sirotami získali sestry Royové roku 1901 dom, ktorý nazvali Útulňa. Neskôr, roku 1926, sa z kapacitných dôvodov presťahovali do inej budovy, zvanej Chalúpka. Keďže najbližšia nemocnica sa v tom čase nachádzala v Trenčíne, postavili roku 1911 na Starej Turej nemocnicu. Roku 1912 zastrešili výkon opatrovateľskej služby chorým a deťom diakoniou. Diakonky vykonávali svoju prácu v nemocnici aj v Útulni bezplatne. Pri všetkých potrebách boli odkázaní na dobrovoľné dary. Roku 1933 pribudla ďalšia budova, Domov bielych hláv, kde boli ubytovaní starí ľudia odkázaní na cudziu pomoc.
Cez duchovnú prácu na Starej Turej boli ovplyvnení mnohí ľudia po celom Slovensku, v Maďarsku, dokonca aj v Juhoslávii. Dialo sa to cez kolportérov (putujúcich predavačov duchovnej literatúry, hlavne Biblií) a misionárov.
Politické zmeny vo februári 1948 priniesli aj zákaz vykonávania náboženskej činnosti všetkým spolkom. To sa vzťahovalo aj na spolok Modrý kríž. Hľadali sa teda cesty k riešeniu situácie. Odlišný spôsob duchovnej práce a niektoré teologické dôrazy, navyše v ťaživej politickej situácii, neumožnilo dohodu vnútrocirkevnej práce v Evanjelickej cirkvi a. v. Východisko sa našlo roku 1950 v pripojení sa do Jednoty českobratskej, ktorá bola roku 1967 premenovaná na Cirkev bratskú.